Adrian Myhr je nórsky kontrabasista a gitarista. Študoval improvizáciu a jazz na nórskej akadémii v Osle. Je aktívny v mnohých projektoch, v jazzovom triu Johana Lindvalla, kapele You|Me a Sympathetic Magic Kim Myhra, kapele indickej huslistky Harpreet Bansal, vo viacerých zoskupeniach iránskeho hráča na santur Javida Afsari Rada a tiež v kvartete Oker, ktoré vystupovalo aj po slovenských centrách pre súčasnú hudbu. České jazzové publikum mohlo Adrianovo meno započuť v spojitosti s triom klaviristu Vojtěcha Procházku. Michaela Antalová je viac známa ako bubeníčka. Študovala improvizáciu a jazz na Norwegian Academy of Music v Osle, kde ostala žiť. Na Slovensko a do Čiech se ale pravidelne vracia. V minulosti napr. kvôli kapele Dunajská vlna či Pražskému improvizačnému orchestru, teraz napr. ako hráčka kapely Love_me. Podielala sa taktiež na debutovom albume skupiny Ankramu a na albume Miláček slunce brnenskej kapely Květy. Skladá pre menšie aj väčšie hudobné zoskupenia, vedie kapelu Mikoo a spolupracuje s Lę Quan Ninhom, Chrisom Corsanom, Martinom Küchenom, Knutom Reiersrudom, Kimom Myhrom, Atle Nymom, Matsom Eilertsenom, Helgou Myhr, Sudeshnou Bhattacharyou, Hansom Kjorstadom, Bjarte Eikem a inými. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu kultúrne centrum Eleuzína

Zygmunt Bauman (1925-2017), pôvodom poľský filozof a sociológ sa vo svojom diele zaoberal najmä otázkou premeny spoločnosti z tkzv. „tvrdej“ modernity na „tekutú“. „Tvrdej“ modernite (začína osvietenstvom), môžeme rozumieť ako snahe o odstránenie neznámeho, neistoty, o ovládnutie prírody, racionálne uchopenie sveta, kategorizácii či byrokratizácii. Táto pevnosť, ako vlastnosť telies, ktoré odolávajú času sa však v globalizovanom a rýchlo meniacom sa svete zdá byť neudržateľnou. Tekutosť je atribútom postmodernej konzumnej spoločnosti, ktorej smerovanie a budúcnosť je nejasná, ťažko predpovedateľná, čo prirodzene u časti, najmä prekarizovanej populácie vyvoláva strach. Aký odkaz nám zanechal tento vplyvný svetový mysliteľ? O jeho „tekutej spoločnosti“ sa budeme rozprávať so sociologičkou Zuzanou Kusou a filozofom Dušanom Hruškom. Vstup je voľný Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu kultúrne centrum Eleuzína

Ryōkan in Banská Štiavnica je nová celovečerná elektroakustická kompozícia, ktorá vzniká v rámci rezidencie v kultúrnom centre Eleuzína (Banská Štiavnica). Vychádza z poézie a listov japonského zenového mnicha a básnika Rjókana (1758–1831), ktoré kombinuje s terénnými nahrávkami ktoré vznikajú v Banskej Štiavnici, elektronickými dronmi a živou hudobnou zložkou: Ian Mikyska (viola da gamba, zobcové flauty) a Milan Jakeš (husle), ktorí sa pohybujú v širokom priestore mezi kompozíciou a improvizáciou. Štruktúra tejto improvizácie je definovaná podobným spôsobom ako v severoindickej hudbe, teda stanovením spôsobov vo vzťahu k dronovému základu a k celkovej štruktúre skladby. Výsledkom je poetická meditácia nad melódiou, trvaním, slovmi, intervalmi, časom, tichom a plynutím. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu kultúrne centrum Eleuzína